Medjugorje o Očistci

sestra Emmanuela

Ale vráťme sa znovu k Vickinmu svedectvu:

Po raji nás Gospa priviedla do očistca. Je to veľmi temné miesto a nemohli sme takmer nič vidieť, lebo tam bol akoby akýsi hustý, sivý dym ako popol. Cítili sme, že tam bolo veľa ľudí, ale do tvárí sme im nevideli kvôli tomu dymu( hriechy) . Počuli sme však ich stonanie a výkriky. Je ich veľmi veľa a veľmi trpia.

Počuli sme aj akési nárazy, akoby ľudia do seba udierali. ( udierajú sa najmä s tými s ktorími hrešili )

Panna Mária ( Gospa ) nám povedala: „Vidíte, ako títo ľudia trpia! Čakajú na vaše modlitby, aby mohli ísť do neba."

Potom nám ešte veľa rozprávala o očistci. Čo ma najviac prekvapilo je to, že tam bolo veľa ľudí zasvätených Bohu: rehoľné sestry, ba dokonca aj kňazi.

Spytovala som sa Gospy ako je to možné, že zasvätené osoby sú v očistci. Odpovedala mi: „Áno, tieto osoby sa zasvätili Bohu.

Avšak v ich živote nebola láska ! Preto sa dostali do očistca.

" Skôr ako sme odišli z očistca nám Gospa veľmi odporúčala, „aby sme sa denne modlili za tieto duše".

Znovu som sa spýtala Vicky:

Vicka, cítila si v sebe bolesť týchto ľudí tak, ako si cítila i blaženosť vyvolených v nebi?

Panna Mária ( Gospa ) nám v tom čase dala zvláštnu silu a milosť, aby sme to tam mohli vydržať. Bez tejto sily by sme to neboli vydržali, pretože jedna vec je myslieť na očistec a druhá vec je vidieť ho.

Ešte dnes cítim velký smútok, ked myslím na tie trpiace duše a modlím sa za ne, pretože by som, prirodzene, chcela, aby všetci išli do neba. Avšak v tom momente sme cítli tú zvláštnu silu, ktorá nieje pozemského rázu. Bola to jedinečná okolnosť.

Takto asi možno zhrnúť niekolkými slovami celú podstatu návštevy očistca.

Neskôr Panna Mária ( Gospa ) pripomínala túto skutočnosť v štyroch posolstvách ktoré potvrdzujú učenie Cirkvi, ale aj svedectvá niektorých mystikov vy hlásených za svätých, ktorí zažili podobnú skúsenosť ako Vicka a Ja.

Medzi rokmi 1981 a 1984, keď sa vizionári spytovali Panny Márie ( Gospy ) na toho či onoho zomrelého, niekedy im povedala: „ Je so mnou " alebo „ Treba sa zaňho modliť."

Tak sa Jakov 5. septembra 1983 - presne v deň matkinej smrti - dozvedel, že jeho matka Jaka je už v nebi. A bol veľmi šťastný.

Vicka, podľa teba, čo bolo v živote Jaky také dobré, že išla tak rýchlo do neba? - spýtala som sa.

Medžugorský zázrak - Víťazstvo srdca

Ach, to je veľmi jednoduché! Ona všetky malé veci robila s láskou a celého srdca. Boh zveril každému nejakú úlohu.

Ty píšeš knihu a ja hovorím s pútnikmi... Všetko treba robiť so srdcom, v tom je tá veľkosť. Boh nevída, aby sme prenášali hory z jedného miesta na druhé. Drobné a každodenné veci vykonávané s láskou predstavujú pre Boha veľa. Veľa ľudí si komplikuje život... Nie, Jaka neurobila nič osobité. Ale Boh videl jej velké srdce!

Na výslovnú žiadosť Gospy sa v roku 1984 „čas osobitných súkromných otázok" skončil. A predsa som počas poslednej vojny pochopila prostredníctvom odpovedí na niektoré otázky pri rozhovore s Vickou, že Gospa dávala správy o tom či onom chorvátskom vojakovi z jej oblasti, či už umrel na fronte alebo bol vyhlásený za nezvestného.

V tom čase bolo málo Jiulnikov a Vicka strávila mnoho času potešovaním rodín, ktorých sa vojna ranila.

Jeden večer mi povedala: Viacero našich mužov je nezvestných. Počas zjavenia „sme" o tom hovorili a teraz musím ísť rýchle navštíviť ich rodiny... Pochop, že ča- ilji'i vo velkom strachu.

Pre nás, ktorí sme ešte na zemi, nie je najdôležitejšie vedieť, či niekto z našich najbližších je ešte v očistci alebo už v nebi... Najdôležitejšie je pochopiť, aký poklad nám Panna Mária ( Gospa ) ponúka svojou školou lásky v Medžugorí. Ten, kto vstúpi do jej školy, nepôjde do očistca! Určite nie!

Naše rozhodnutie stať sa svätým dokonale zodpovedá Božiemu plánu li.išom živote; to nie je z pýchy, ako som často počula. (Či azda svätá Terezia Ježiškova, blahoslavená Faustína či sv. Farár z Arsu boli pyšní ?

Gospa naplnila svoje posolstvá mnohými presnými návodmi ako sa isť rovno do neba.

A ten, kto ich prežíva, neraz v sebe cíti nebeskú radosť. Nie iba radosť vychádzajúcu z ľudského uspokojenia, keď je niekto poriadku, ale aj Božskú radosť, ktorá zostáva aj v čase skúšok.

Rada citujem (Gospine slová, ktoré povedala Jelene Vasilij v roku 1986:

„Ak sa mi odovzdáte, nezbadáte ani prechod z tohto života na ten druhý. Začnete žiť život neba tu na zemi."

V januárovom posolstve v roku 1983 Gospa spomína rôzne úrovne očistca; niektorí sú bližšie peklu, niektorí bližšie k raju.

Svojimi modlitbám za tieto duše získavame orodovníkov, ktorí nám pomôžu v živote. Svätá Katarína, blažená Miriam z Betlehema, Farár sv. Ján Vianney z Arsu, Mária Anna od Ježiša, svätá Margita-Mária Alacoque, svätá Faustína atd. ...

Je veľmi málo takých farností, v ktorých učia veriacich základné pravdy o tom, čo sa deje po smrti.

Mnohí ľudia sa preto nestarajú o svojit h mŕtvych, ba čo viac nechávajú sa zviesť falošnými doktrínami, akože po smrti nie je nič" alebo doktrínou o reinkarnácii. Táto nevedomosť často plodí strach.

mariae.ic.cz/hriechy/napravil%20to/tmp/medzugorje_%20nepojdem_do_ocistca2.htm