Katechizmus o očistci

Katechizmus Katolíckej Cirkvi / KKC 1030 /

"Tí, čo zomierajú v Božej milosti a vpriateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení - hoci sú si istí svojou večnou spásou - podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti."

KKC 1031 / "Toto konečné očisťovanie vyvolených, ktoré je úplne odlišné od trestu zatratených, nazýva Cirkev OČISTCOM. Učenie viery o očistci formulovala Cirkev najmä na Florentskom a Tridentskom koncile. Tradícia Cirkvi, odvolávajúc sa na niektoré texty Svätého Písma, hovorí o očistnom ohni :

"Treba veriť, že pred (posledným) súdom je za niektoré ĽAHKÉ VINY OČISTCOVÝ OHEŇ, pretože (ten ktorý je) Pravda hovorí, že ak sa niekto rúhal proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku, ani v budúcom (Mt 12,31). Z toho výroku sa dá pochopiť, že niektoré viny môžu byť odpustené v tomto veku, kým niektoré v budúcom." (sv.Gregor Veľký)

KKC 1032 / "Toto učenie sa opiera aj o prax modliť sa za zosnulých, o ktorej hovorí už Sväté Písmo: "Preto (Júda Machabejský) nariadil ... zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu" (2 Mach 12,46). Cirkev už od prvotných čias uctievala pamiatku zosnulých a obetovala za nich prosby (suffragia), najmä eucharistickú obetu, aby boli očistení a mohli dosiahnúť oblažujúce videnie Boha. Cirkev odporúča za zosnulých aj almužny, odpustky a kajúcne skutky."